Skip to main content
Nákupný košíkClose Cart

Cirkulárna ekonomika je pojem, s ktorým sa budeme stretávať čoraz častejšie. Mnohí mu však ani poriadne nerozumejú a zamieňajú si ho za tzv. recyklačnú ekonomiku, ktorej hlavným prínosom je recyklácia. Ako už isto viete, recyklácia veľa vecí nerieši (čítaj viac nižšie), a preto nie je vhodným nástupcom dnešnej mainstreamovej ekonomiky.

Vedeli ste že: recyklovať nemožno donekonečna? A naviac, v súčasnosti vieme vo svete spracovať recykláciou iba cca. 30 % všetkých odpadov.

Recyklácia je energeticky náročný proces, pričom nie vždy je možné hovoriť o 100% recyklácii. V niektorých prípadoch ide skôr o tzv. downcykláciu – čo znamená, že rovnaký výrobok (po tom, čo sa zrecykluje ten pôvodný) už nedokážeme vyrobiť, pretože materiál recykláciou stráca pôvodné vlastnosti (napr. plast). Často je odpad, ktorý vyprodukujeme toxický a je veľkou záťažou pre naše životné prostredie.

Preto sa o slovo hlási cirkulárna (obehová) ekonomika, ktorej mnohí predpovedajú veľkú budúcnosť a ktorá je prioritou číslo jedna nielen u nás v Európe ale aj celosvetovo. Ide o vedecký koncept modelu trvalo udržateľného rozvoja ekonomického hospodárstva.

Tradičnú (lineárnu) ekonomiku charakterizuje jednosmerný lineárny proces výroby:

zdroje – produkty – odpad.

Zakladá si na maximalizácii spoločenského bohatstva a zisku, pri nadmernej spotrebe prírodných zdrojov, produkcii nekontrolovateľného množstva odpadu s negatívnym vplyvom na životné prostredie.

Cieľom cirkulárnej ekonomiky je zmena paradigmy, zažitých výrobných postupov a ich nahradenie sofistikovanými, ale v konečnom dôsledku veľmi jednoduchými a účinnými postupmi, ktoré sú ohľaduplné voči prírode. Proces výroby je tu cirkulárny (snaha o uchovanie hodnoty v každej fáze):

zdroje – produkty – obnova (opraviť, znova využiť, recyklovať, renovovať, …).

Cirkulárna ekonomika – skôr regenerácia ako recyklácia

O dôležitosti recyklácie nikto nepochybuje, ale cirkulárna ekonomika v sebe zahŕňa ešte komplexnejší súbor nástrojov, ktoré nám dávajú odpoveď aj na to, ako nakladať s prírodnými zdrojmi (nielen s vytvoreným odpadom). Ide o taký systém, kedy sa už pri vytváraní dizajnu produktu zohľadňuje jeho celý “životný” cyklus, ktorý by mal byť:

  • (čo najviac) bezodpadový,
  • čo najdlhší
  • a uzavretý.

Princíp cirkulárnej ekonomiky spočíva aj v tom, aby sa pri výrobe produktov spotrebovalo čo najmenej primárnych zdrojov a menej energií. Mimoriadny akcent sa kladie na využívanie trvalo udržateľných a obnoviteľných zdrojov a materiálov. Jednotlivé komponenty výrobku sa tvoria tak, aby boli  znova použiteľné, alebo opraviteľné, v nevyhnutnom prípade recyklovateľné alebo biologicky rozložiteľné. Cirkulárny model teda využíva hlavne obnoviteľné zdroje, a preto ho nazývame regeneratívny.

Venujte prosím pozornosť tomuto 15-min. videu, ktoré si od svojho prvého uvedenia v roku 2017 pozrelo takmer 3-milióny ľudí. Jednoduchým a úsmevným spôsobom vysvetľuje princíp cirkulárnej ekonomiky a jej význam. Nás zaujalo predovšetkým nasledovnou myšlienkou: Čím drahší produkt o to väčší zásah do prírody. Čím drahšie auto, alebo mobil, o to väčšie náklady na jeho výrobu. Problémom tu nie je kapitalizmus, ani socializmus ale životný štýl každého z nás ovplyvnený určitými dogmami, ktorých sa nevieme vzdať.

Pretože iba vlastnou zmenou životného štýlu môžeme docieliť radikálnej zmeny správania sa výrobcov a firiem. Treba si uvedomiť, že poslaním výrobcov je z veľkej časti iba uspokojovať dopyt určitej skupiny ľudí po určitých produktoch. Aby nedošlo k nedorozumeniu. Video nehovorí o tom, že by sme sa mali vzdať drahých áut, alebo mobilov. Hovorí o udržateľnom spôsobe výroby ako aj o udržateľnom výrobnom a životnom cykle každého produktu bez ohľadu na to, koľko stojí.

Príroda nepozná odpad, tvoríme ho iba my ľudia

Odpad ako taký prišiel so vznikom civilizácie. Slovo “odpad” evokuje materiál, ktorý je nepotrebný a nevyužiteľný. Vzniká pri výrobných procesoch aj v našich domácnostiach a spája sa s ľuďmi.

Príroda a jej ekosystémy odpad nepoznajú. Všetko v nej je využiteľné a potrebné vo forme živín, stavebných prvkov, energie a podobne.

Skvelým príkladom takéhoto materiálu je obyčajná binchotanová tyčinka Binchio. Jej účinná zložka – aktívne uhlie – sa vyrába šetrným spôsobom iba s minimálnym dopadom na prírodu. Alebo naše peelingové čierne mydlo Binchio. Pre jeho výrobu používame recyklovaný kávový odpad.

Vedeli ste že: binchotan je 100% recyklovateľný prírodný materiál? Tyčinky na báze aktívneho uhlia možno opakovane používať a potom ich druhotne využiť ako kompost, alebo hnojivo do kvetov.

Cirkulárna ekonomika si zakladá na podobnom princípe. Za svoj vzor si vzala prírodu, pričom sa snaží využiť všetkého čo ponúka. Inšpirovala sa procesmi, ktoré v nej dokonale prebiehajú bez akéhokoľvek zásahu z vonku. Dalo by sa tiež povedať, že obehová ekonomika je konceptom predvídania budúcich následkov. Podobne ako v prípade návštevy lekára, ktorý nelieči symptómy, ale príčinu.

Ako fungovať viac cirkulárne vo vašej firme

  • tam, kde to dáva zmysel, uprednostňujte namiesto vlastníctva zdrojov flexibilný prenájom či zdieľanú ekonomiku,
  • vašou prioritou je úspora a efektívne využívanie obmedzených prírodných zdrojov,
  • snažte sa dosiahnuť pri výrobe nízku spotrebu zdrojov a nízku (alebo dokonca nulovú) produkciu emisií,
  • súčasťou vášho plánovania je prevencia a znižovanie produkcie odpadov,
  • ak sa vám nepodarilo vyhnúť odpadom z výroby, potom ich recyklujte a vracajte späť do svojho hospodárskeho cyklu.

Niečo z histórie a čo bude nasledovať?

Počiatky koncepcie kruhovej ekonomiky sa datujú do roku 1960, keď bol zaznamenaný zvýšený záujem o ochranu životného prostredia a touto problematikou sa začalo zaoberať viacero ekológov, ekonómov a iných odborníkov. Rozvoj znalostnej a kruhovej ekonomiky v medzinárodnom meradle zaznamenal výrazný vzostup po roku 1990. Napríklad Nemecko predstavilo svoju koncepciu kruhovej ekonomiky v roku 1998.

V našich končinách ako aj v zahraničí existuje veľké množstvo vládnych či mimovládnych organizácií, ktoré presadzujú myšlienky kruhovej ekonomiky a postupne ich – krok po kroku zavádzajú do praxe. Z tých najambicióznejších spomeňme Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z. ktorý funguje od roku 2015 ako na Slovensku tak v Čechách. Ľudom stojacim za týmto občianskym združením sa svojou činnosťou podarilo za pomerne za krátky osloviť množstvo ľudí, firiem a inštitúcií.

V zahraničí je Situácia podobná. Najväčším podporovateľom cirkulárnej ekonomiky na našom kontinente je Európska komisia, ktorej cieľom je do roku 2050 dosiahnutie klimatickej neutrality a zastavenie straty biodiverztity.

 

Ak chceme robiť zmeny k lepšiemu, je vždy fajn, ak na začiatku zistíme, kde sa aktuálne nachádzame – platí to aj v oblasti ekologického životného štýlu. Dobrým odrazovým mostíkom je výpočet uhlíkovej stopy (orientačný samozrejme) na stránkach Inštitútu environmentálnej politky iep.sk/Kalkulacka

Milan Suchý

Nápad přinést k nám filtrační uhlí té nejvyšší kvality přímo z Japonska jsem dostal po návratu z několikaměsíční cesty napříč Jihovýchodní Asií. V Asii jsme si s manželkou naplno uvědomili, že pitná a chutná voda, jejíž pití nevytváří odpad, není samozřejmostí (i když nám to doma často tak připadá).

Pridať komentár