Keď sa povie pestovanie vlastných potravín, väčšina z nás si predstaví záhradu, skleník alebo aspoň balkón plný byliniek. Huby však túto predstavu trochu menia. Na ich pestovanie nemusíte mať záhradu a v niektorých prípadoch dokážu vyrásť dokonca na surovine, ktorú by sme za normálnych okolností považovali za odpad. Práve na tejto myšlienke vyrástol trend označovaný ako urban fungi – mestské pestovanie húb. V mestách po celej Európe dnes vznikajú malé hubové farmy a čoraz viac ľudí skúša pestovanie húb aj doma.
Od kávovej usadeniny k čerstvým hubám
Jedným z najznámejších príkladov cirkulárneho pestovania húb je využitie použitej kávovej usadeniny. Tá stále obsahuje organické látky, ktoré možno po vhodnom spracovaní využiť ako súčasť substrátu na pestovanie hlivy. Materiál, ktorý by za bežných okolností skončil medzi odpadom, tak dostáva ďalšie využitie ako základ na produkciu potraviny.
Urban fungi ako súčasť mestského hospodárstva
Mestské pestovanie húb dnes už nie je len domácim experimentom. Najmä v západnej Európe vznikajú projekty, ktoré zbierajú kávovú usadeninu z kaviarní a reštaurácií a využívajú ju spolu s ďalšími organickými materiálmi na pestovanie húb priamo v mestách. Výhodou takéhoto systému je najmä lokálne využitie suroviny, ktorá už raz poslúžila. Namiesto prepravy na likvidáciu môže zostať v meste a stať sa súčasťou ďalšieho výrobného cyklu. Práve tento princíp robí z urban fungi zaujímavý príklad cirkulárnej ekonomiky v praxi.
Hliva dokáže spestriť aj zimnú obývačku
Vypestovať si vlastné huby môžete aj priamo doma a nie je to pritom vôbec náročné. Ak patríte k úplným začiatočníkom, ideálnym začiatkom môže byť pripravená pestovateľská sada hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus). Pri tomto Growkite od reKáva sa postupne využíva vlastná kávová usadenina, ktorú prerastá podhubie hlivy ustricovej. Tento spôsob je zaujímavý najmä pre ľudí, ktorých láka opätovné využitie kuchynského bioodpadu. Skúsenejším pestovateľom postačí aj samostatná sadba hlivy ustricovej, ktorú možno zmiešať s čerstvou kávovou usadeninou.
Okrem hlivy ustricovej je na domáce pestovanie vhodná aj menej známa hliva ružová, ktorej domácu pestovateľskú sadu sme zaradili do ponuky ako novinku. Hliva ružová (Pleurotus djamor) patrí medzi teplomilné druhy hlív a na prvý pohľad zaujme výraznými trsmi s ružovými až lososovo sfarbenými klobúkmi. Zaujímavá je aj veľmi rýchlym rastom.
Pestovateľský blok obsahuje približne 2,5 kg substrátu, ktorý je už prerastený podhubím a pripravený na plodenie. Nie je teda potrebné pripravovať vlastný substrát, očkovať ho ani čakať niekoľko týždňov, kým ho mycélium prerastie. Pri vhodných podmienkach sa môžu prvé ružové trsy objaviť už počas niekoľkých dní a prvý zber možno očakávať približne za 3 až 7 dní. Z jedného bloku možno počas približne dvoch pestovateľských cyklov získať až 600 g čerstvej hlivy. Binchio
Jednou z výhod hlivy ružovej je možnosť pestovania v interiéri. Vyhovuje jej teplejšie prostredie, približne 20 až 26 °C, vysoká vzdušná vlhkosť, rozptýlené svetlo a pravidelný prísun čerstvého vzduchu. To znamená, že ju možno pestovať aj na jeseň alebo počas zimy pri izbovej teplote. V čase, keď sa záhradná sezóna končí, tak môže pestovanie pokračovať priamo v byte či dome.
Ako chutí hliva ružová?
Hliva ružová má pevnú, mäsitú štruktúru a výraznú, plnú chuť typickú pre huby. V kuchyni sa hodí najmä na restovanie, do cestovín, rizota, polievok či jedál inšpirovaných ázijskou kuchyňou. Pri tepelnej úprave jej výrazná ružová farba postupne bledne, čo je prirodzené. Rovnako ako ostatné hlivy je vhodné ju pred konzumáciou dôkladne tepelne upraviť.
Ani po zbere sa cyklus nemusí skončiť
Použitý pestovateľský substrát nemusí po poslednom zbere skončiť v komunálnom odpade. Ak sú na to vhodné podmienky, možno ho skompostovať a organický materiál sa tak môže vrátiť späť do pôdy. Práve v tom spočíva jedna z hlavných myšlienok urban fungi: materiál môže počas svojho životného cyklu poslúžiť viackrát. Kávová usadenina sa môže stať substrátom pre huby, z neho vyrastie potravina a zvyšný organický materiál možno nakoniec vrátiť do prírodného kolobehu.
Urban fungi približuje pestovanie aj ľuďom bez záhrady
Domáce pestovanie húb ukazuje, že vlastná úroda nemusí byť výsadou ľudí so záhradou. Stačí kúsok priestoru v interiéri, vhodné podmienky a pestovateľský blok. Aj preto sa urban fungi postupne stáva súčasťou mestského života a zároveň praktickým príkladom toho, ako možno pri výrobe potravín lepšie využívať už existujúce zdroje.
