Skip to main content

Nákupný košík

Close Cart

Voda tvorí 60% dospelého človeka. Touto čírou priehľadnou tekutinou sa umývame, polievame ňou rastliny, pijeme ju a celkovo tvorí našu potravu. Voda jednoducho dáva silu všetkému. Bez nej by neexistoval život, ako poznáme dnes. Je však naozaj taká čistá, ako si myslíme? V tomto článku Vám ponúkneme reportáž o stave pitnej vody na Slovensku.

Trochu teórie na začiatok

Na území Slovenska sú zdrojom pitnej vody predovšetkým podzemné pramene. Týchto vôd je zhruba 82% (momentálne je to presne 102 kľúčových podzemných zásobární). Povrchové vody sa na zdroji pitnej vody podieľajú vo výrazne nižšej miere, čo je asi 18%. Rovnakú dôležitosť však má aj voda v pôde a dažďová voda.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je pitná voda zdravotne bezpečná vtedy, ak:

  1. neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo oneskoreným pôsobením a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu,
  2. spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody podľa vyhlášky č. 247/2017 Z. z..“

Chceli by sme pripomenúť to, čo sme písali v článku o nepríjemnej pravde o (ne)kvalite pitnej vody, kde uvádzame smutný koktejl nechcených látok. Pohár vody z vodovodu môže obsahovať:

  • pesticídy (priemyselné hnojivá),
  • fosfor,
  • zbytky liekov, antikoncepcie a pod.,
  • pracie prášky, krémy na tvár, nátery proti hrdzaveniu a ďalšie chemikálie,
  • mikroplasty.

Vedeli ste, že existuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky z 10. mája 2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu? Celé znenie si môžete prečítať tu.

Je kontrola kvality pitnej vody na Slovensku dostatočná?

Na Slovensku chýba centrálny register bodových (čistiareň odpadovej vody, fabriky) a plošných zdrojov znečistenia (poľnohospodárske) vôd. Žiaľ, podľa výsledkov monitoringu Najvyššieho kontrolného ústavu SR z roku 2021 je kontrola kvality podzemných zdrojov pitnej vody nedostatočná a zdraviu ohrozujúca. Rovnako predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík uvádza, že znečistenie zistené až v tečúcej vode z kohútika je znakom zlyhania systému monitoringu a ochrany vodných zdrojov.

 

Infografiky ku kvalite monitorovania podzemných zdrojov pitnej vody. Zdroj: NKÚ, SR, 2021

Aj vodovodné potrubie značí o kvalite pitnej vody

To, že nám z vodovodného kohútika tečie pitná voda obstojnej chute je jedna strana mince. Tou druhou je však to, v akom stave sa vodovodné potrubia nachádzajú. Vedeli ste, že podľa Jána Magyara zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, oceľové potrubia z 80. rokov minulého storočia mali životnosť zhruba 30 rokov? Tie novšie o 10 menej a potrubia na teplú vodu majú životnosť iba 10 rokov. Bavíme sa o vodovodných potrubiach miest a domácností.  Úprimne si teraz odpovedzme na otázku: “kedy sme si ich naposledy menili?” Nebudeme klamať, ani my si ich každých 10, či 20 rokov nemeníme. To, že pijeme nie až tak čistú vodu Vám ukážeme na nasledujúcom monitoringu kvality pitnej vody, ktorý vykonal Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove z roku 2015. 

“V rámci kontrolného monitoringu kvality pitnej vody bolo vyšetrených 48 vzoriek. Z celkového počtu vyšetrených vzoriek, 19 vzoriek t. j. 33,93 % nezodpovedalo požiadavkám na kvalitu pitnej vody v zmysle Nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z. z. podľa fyzikálno – chemických a mikrobiologických ukazovateľov. Na závadnosti vzoriek sa naďalej podieľajú hlavne vodovody v správe obcí, kde príčinou závadnosti boli najmä vyšší obsah dusičnanov, železa, mangánu, arzénu a nižšie hodnoty voľného chlóru. V jednom prípade bol vydaný pokyn na zabezpečenie účinnej dezinfekcie pitnej vody.

To nechceme, však?!

Aj takto môže vyzerať zakalené potrubie, cez ktoré preteká pitná voda, ktorá nám následne tečie cez vodovodné kohútiky priamo do pohárov. Zdroj fotografie je z tejto webovej stránky. 

Znečistenie vody poľnohosodárskou činnosťou

Všimli ste si, že čím ďalej tým viac sa v blízkosti riek a vodných nádrží pestuje čoraz viac ovocia, zeleniny, pšenice, či obilia? V podstate to nie je zlé. Zlé je to, že poľnohospodári tieto polia striekajú rôznymi chemikáliami a nebezpečnými postrekmi (napríklad AVOCA SUPER, NIMBUS GOLD, ZENNZAR a iné).

Tieto pesticídy sa do vôd dostávajú:

  • priamo po postreku (aerosól): najmä pri leteckých postrekoch,
  • presakom cez pôdu,
  • vybavením pôdy,
  • „náhodným“ alebo úmyselným uvoľnením (podobne ako nastalo v podniku Chemko Strážske).

Výskum OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odhalil, že v našej vode z vodovodu sa nachádza znečisťujúca látka – PFAS (poly a perfluóralkylové látky), inak nazývaná aj „večná chemikália“. Táto látka často kontaminuje okrem podzemnej aj povrchovú vodu a pôdu. Do prostredia sa dostáva predovšetkým z kanalizácií, čističiek odpadových vôd, tovární, skládok a polí.

Smutné je tiež, že na území Slovenska nemáme žiadne filtrácie vody, či aktívne uhlia, ktoré čistia pitnú vodu. Podobne ako v susednom Česku, kde si nechali patentovať granulované uhlie, ktoré pohlcuje 99% väčšiny testovaných chemikálii. Ide o pravdepodobne jediné riešenie, ako zbaviť pitnú vodu pesticídov. Práve poľnohospodárstvo, ktoré dané chemikálie v okolí vodných nádrží využíva je vážny problém. Kvalita vody tečúca z vodovodného kohútika je preto priamo ovplyvnená poľnohospodárskou činnosťou.

Pozor na ťažké kovy vo vode

Ťažké kovy sú považované za významné toxické látky pre životné prostredie. Medzi najznámejšie, vo vode sa vyskytujúce, patria: olovo, arzén a kadmium. Olovo je škodlivé pre nervový systém a obličky. Kadmium môže spôsobiť poškodenie obličiek, kostí alebo pečene. Arzén sa zase uvoľňuje pri rafinácii medi a zinku, alebo pri výrobe skla.

 V súčasnosti je takmer nemožné vyhnúť sa príjmu ťažkých kovov cez vodu. V roku 2009 prebehol výskum na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, vďaka ktorému sa namerali v sedimentoch výpustného kanálu vodnej nádrže Kozárovce vysoko zvýšené hodnoty kadmia. Rovnako na viacerých miestach zistili prekročené hodnoty pre olovo.

Mikroplasty vo vode z kohútika

To, že sa vo vode nachádzajú mikroplasty sme Vám už pred časom písali v našom článku. Bohužiaľ sa to nachádza aj v našej pitnej – kohútikovej – vode. Ide o mikroskopické čiastočky, ktoré čističky odpadových vôd nedokážu zachytiť a tým pádom môžu byť všade.

Problém s mikroplastami vysvetľuje aj Anna Grenčíková z Národného centra mikroplastov a mikropolutantov.

Znečisťujeme vodu úmyselne, alebo je to len nehoda?

V roku 2019 pri výkone kontroly bolo objavené nevhodné uskladnenie nádoby obsahujúcej odolné PCB (polychlórované bidenyly), ktoré podľa testov vzoriek odobratých 13. 6. 2020 kontaminovali vodu v Zemplínskej Šírave. PCB je odpadový produkt, ktorý vzniká pri spaľovaní odpadov a pri horení olovnatého benzínu. Podobne je to aj napríklad na Ružíne, ktorý slúži ako (ne)úmyselná skládka odpadu.

Znečistený Ružín. Fotografia je z novembra 2020. V uvedenom čase boli veľké záplavy a z čiernych skládok bol spláchnutý odpad do vodnej nádrže. Výsledok môžete vidieť na fotografii. Autorkou fotografie je D. Handlovičová

Ako sa snažíme kvalite vody pomôcť my v Binchio?

Napriek znepokojivým výsledkom vyššie spomínaných výskumov môžeme povedať, že máme to šťastie, že žijeme v podmienkach, kde máme prístup k vode s pomerne dobrou kvalitou. Ale rozhodne nie všade. Prečo však nepomôcť vode prírodnou filtráciou – aktívnym uhlím Binchio? Ten z nej absorbuje spomínané chemikálie, či ťažké kovy. Dokonca na seba dokáže spoľahlivo naviazať väčšinu mikroplastov. Naopak ju však mineralizuje a vypúšťa do nej zdraviu užitočný horčík, či draslík. Dbajte preto aj vy na to, akú vodu pijete. Pretože nie sú dôležité iba zdravé potraviny, ale aj zdravá – pitná – čistá voda. 

Pridať komentár